Detsk� obezita sa v Amerike zvy�uje alarmuj�co. Pod�a Centra pre kontrolu a prevenciu chor�b sa detsk� obezita v posledn�ch troch desa�ro�iach viac ako zdvojn�sobila. V roku 2010 bolo takmer 18 percent det� vo veku od 6 do 19 rokov pova�ovan�ch za ob�znych. Zatia� �o genetika, individu�lne spr�vanie a �ivotn� prostredie zohr�vaj� �lohu pri obezite, �iasto�ne je to obvi�ovanie n�rastu spotreby r�chleho ob�erstvenia.
D�sledky obezity
By� ob�zny vo va�om detstve m� kr�tkodob� aj dlhodob� d�sledky. Ob�zne deti maj� v��iu pravdepodobnos�, �e maj� prediabetes a vysok� cholesterol a vysok� krvn� tlak, dva rizikov� faktory srdcov�ho ochorenia. Ob�zne deti s� tie� pravdepodobnej�ie, �e maj� probl�my s kos�ami a k�bmi, ako aj sp�nkov� apnoe. Obezita nielen�e ovplyv�uje fyzick� zdravie, ale aj du�evn� zdravie die�a�a. Ob�zne deti maj� �asto n�zke sebavedomie a pocity odcudzenia od svojich rovesn�kov.
�tatistick� inform�cie o r�chlom jedle
Pribli�ne 42 percent det� a dospievaj�cich uviedlo, �e pravidelne konzumuj� r�chle ob�erstvenie, �o nazna�uje v�sledky prieskumu v �asopise Journal of the American Dietetic Association (2003) z roku 2003. R�chle ob�erstvenie je obzvlṻ popul�rne medzi dospievaj�cimi vo veku od 11 do 18 rokov. V �asopise sa tie� uv�dza, �e deti v tejto vekovej skupine jedia r�chle ob�erstvenie aspo� dvakr�t t��denne. Deti, ktor� konzumuj� r�chle ob�erstvenie, maj� pravidelne vy��� pr�jem hamburgerov, pizzu, sma�en�ch zemiakov a nealkoholick�ch n�pojov a ni��� pr�jem ovocia, zeleniny a mlieka ako deti, ktor� �asto nejedz� r�chle ob�erstvenie. Deti, ktor� konzumuj� r�chle ob�erstvenie pravidelne, pravdepodobne z�skaj� �al��ch 6 libier ro�ne.
Nutri�n� vplyv
R�chle ob�erstvenie balenie na stenu, pokia� ide o kal�rie, celkov� tuk, nas�ten� tuky a sod�k. Ve�k� hamburger obsahuje asi 600 kal�ri� a 35 gramov tuku, zatia� �o mal� mno�stvo hranoliek prid� �al��ch 200 kal�ri� a 10 gramov tuku. Pridajte mal� s�du do zmesi a vyzer�te na takmer 1000 kal�ri� na jedno jedlo. Probl�mom s r�chlym ob�erstven�m nie je len to, ktor� v��ivn� l�tky deti konzumuj�; to s� aj tie, ktor� nemaj�. Deti, ktor� pravidelne konzumuj� r�chle ob�erstvenie, menej pravdepodobne sp��aj� svoje nutri�n� potreby a nedostatok vitam�nov A a C.
Slovo o nealkoholick�ch n�pojoch
S rast�cou konzum�ciou r�chleho ob�erstvenia prich�dza aj zv��en� pr�jem nealkoholick�ch n�pojov, ktor� maj� vysok� obsah kal�ri� a cukru, ale neposkytuj� �iadne �iviny. Pod�a �l�nku z roku 2003 v �asopise American Journal of Clinical Nutrition 64 a� 83 percent det� a dospievaj�cich v �kolskom veku konzumuje s�du. Zv��enie spotreby nealkoholick�ch n�pojov prin�a zv��en� riziko obezity, ako aj �al�ie d�sledky na zdravie v��ivy. Ako st�pa spotreba nealkoholick�ch n�pojov, spotreba mlieka a vody kles�. Mlieko je bohat� na nieko�ko �iv�n, vr�tane vitam�nu D, vitam�nu B-12, vitam�nu B-2, bielkov�n a v�pnika. Mnoh� deti zni�uj� spotrebu mlieka kv�li zn�enej spotrebe mlieka, tvrd� spr�va.
