Občasný smútok je neodvratnou súčasťou každodenného života. Je to normálna emocionálna odpoveď na fyzické a psychické straty. Každý je ovplyvnený inými vonkajšími a osobnými faktormi, ktoré môžu spôsobiť smútok. Smútok nie je duševnou chorobou, je to emócia, ktorá môže trvať niekoľko minút, niekoľko dní alebo na povrchu prerušovane rokov.
Fyzické príčiny
Fyzické zmeny, ktoré spôsobujú stratu nezávislosti, dôstojnosť, mobilitu a fungovanie mozgu, obyčajne vyvolávajú smútok. Tieto zmeny sa bežne vyskytujú pri chronických ochoreniach, ako sú srdcové choroby, cukrovka, roztrúsená skleróza alebo Alzheimerova choroba. Hormonálne výkyvy, ako je zvýšený estrogén pred menštruáciou a počas tehotenstva, môžu tiež spôsobiť obdobia smútku. Podľa autorov článku z januára 2009 v časopise Journal of Women's Health, 12,2 percenta žien má príznaky premenštruačného syndrómu, ktoré narušujú svoj životný štýl do určitej miery.
Psychologické príčiny
Smútok je reakciou na emocionálnu, intelektuálnu, sociálnu a duchovnú stratu. Bežné príklady psychologických strát zahŕňajú smrť milovaného človeka; stratu postavenia, zdravia, príjmu alebo viery; a straty nádeje do budúcnosti pre seba alebo niekoho iného. Iný typ psychologického smútku je spôsobený túžbou po niečom, čo nie je možné. Tieto nostalgické spomienky vytvárajú smutný typ smútku, zatiaľ čo domácnosť spôsobuje pocity smútku a osamelosti v dôsledku absencie rodiny a priateľov.
Externé príčiny
Keď stretnete osobu, ktorá je smutná, pravdepodobne budete reagovať so smutným výrazom tváre a podpornými slovami. Keď viete, že ľudia alebo zvieratá trpia bez vlastnej zavinenia - či už vo vašej komunite alebo v iných častiach sveta - môžete pocítiť pocit bezmocnosti, strachu a zmysel pre identifikáciu s obeťami, ktoré vás opúšťajú zvyškový druh smútku.
Osobné príčiny
Niektorí ľudia sú náchylnejší na smútok ako ostatní. Starší dospelí pociťujú intenzívnejšie pocity smútku v reakcii na ťažké situácie, podľa autorov článku z apríla 2011 v časti "Sociálne kognitívne afektívne neurovedy". Autori uvádzajú zvýšenú citlivosť a skúsenosti so stratou ako faktory, ktoré prispievajú k tejto vylepšenej "reaktivite smútku".
Autori štúdie z novembra 2011 publikovanej v "Psychológii estetiky, tvorivosti a umenia" skúmali, či hudba môže vyvolávať skutočný smútok. Výskumníci zistili, že účastníci, ktorí si vybrali smutnú hudbu, sa stali skutočne smutnými, pretože vyvolali nostalgické spomienky. Zistenia ukázali, že keď účastníci počúvali smutnú hudbu vybranú výskumným pracovníkom, zažili menej intenzívny smútok. Výskumníci ďalej objasnili, že úroveň vnútorného súcitu a empatie účastníka ovplyvnila intenzitu smútku vyvolanej osobne vybranou hudbou a hudbou vybranou výskumníkom.
