�i u� pe�en� v kol��iku alebo �erstvo odobrat� zo stromu, �ere�ne s� ob��ben� pre svoju osobit� chu�. Ale pr�chu� nie je jedin� pr�nos, ktor� tieto masit� k�stkov� ovocie prinesie na st�l. �ere�ne s� nabit� antioxidantmi a polyfenolmi, ktor� pom�haj� bojova� proti chorob�m, pod�a okt�bra 2010 vydania "Molekuly". Nasleduj�ce v��ivov� inform�cie poskytuje USDA a je zalo�en� na 1 ��lke sladk�ch �ere�n� konzumovan�ch surov�ch bez jamiek.
Kal�rie, sacharidy a cukor
Jedna �as� �ere�n� obsahuje 97 kal�ri�, 25 gramov uh�ohydr�tov a 20 gramov cukru. Nev�hodou tohto ovocia je, �e ve�k� percento kal�ri� poch�dza z cukru. USDA odpor��a 130 gramov sacharidov denne, ale �udia, ktor� nasleduj� niektor� di�ty s n�zkym obsahom karbamidov, s� obmedzen� len na 20 a� 30 gramov. Hranica samotn�ch �ere�n� by mohla prekro�i� tento limit.
vl�kno
Jednou z v�hod �ere�n� je ich vl�knov� obsah. S 3 gramami vl�kniny poskytuj� �ere�ne 13 percent odpor��an�ho denn�ho mno�stva. Vl�knina podporuje tr�venie, zabra�uje z�pche a pom�ha pri strate hmotnosti.
vitam�ny
�ere�ne obsahuj� 10,8 miligramov vitam�nu C. Tento vitam�n je potrebn� na tvorbu kolag�nu kost�, krvi, svalov a krvn�ch ciev a pom�ha telu absorbova� �elezo. Ovocie obsahuje aj beta-karot�n a poskytuje n�zke mno�stvo vitam�nu K, vitam�nu B-6 a vitam�nu A.
miner�ly
�rove� drasl�ka v �ere��ach je 342 miligramov, �o predstavuje 10% odpor��an�ho denn�ho pr�jmu. Drasl�k pom�ha srdcu a obli�ky spr�vne fungova� a podporuje tr�viace a svalov� syst�my tela. �ere�ne obsahuj� aj niektor� druhy medi, mang�nu, hor��ka, �eleza, v�pnika, fosforu a zinku.
steroly
�ere�ne s� vysoko vo fytosteroloch. Tieto rastlinn� steroly sa pou��vaj� na zn�enie "zl�ch" hlad�n cholesterolu a na zn�enie rizika srdcov�ch ochoren�. V�skum na Linus Pauling Institute na �t�tnej univerzite v Oregone tie� nazna�uje, �e fytosteroly m�u pom�c� zn�i� riziko rakoviny a zlep�i� sympt�my mo�ov�ch ciest.
