Uhlíková stopa je meradlom emisií oxidu uhličitého spojených s činnosťou jednotky. Podľa Encyclopedia Britannica uhlíková stopa zahŕňa priame emisie, ako je napríklad riadenie auta, a tiež akékoľvek emisie, ktoré sú potrebné na konzumáciu akéhokoľvek tovaru a služieb. Často uhlíková stopa zahŕňa aj meranie ostatných emisií skleníkových plynov. Spojené štáty s podielom iba 4% svetovej populácie prispievajú 25% svetových skleníkových plynov. Priemerný Američan produkuje každý rok približne 20 ton oxidu uhličitého. Veľká uhlíková stopa má škodlivé účinky na životné prostredie.
Emisie skleníkových plynov
Výroba elektrickej energie a činnosti súvisiace s dopravou predstavujú viac ako polovicu 14-percentného nárastu emisií skleníkových plynov v Spojených štátoch v rokoch 1990 až 2008. Federálna správa pre tranzit odhaduje, že prechod na verejnú dopravu namiesto jazdy by umožnil priemernému Američanovi znížiť jeho uhlíková stopa o 10 percent. Američania by tiež mohli znížiť svoju kolektívnu uhlíkovú stopu tým, že zmenia svoje žiarovky na kompaktné žiarivky, čo zabráni emisiám 9 miliárd libier skleníkových plynov.
Zmena podnebia
Zmena klímy je konečným účinkom veľkých uhlíkových stôp. Skleníkové plyny, či už prírodné alebo ľudské, prispievajú k otepľovaniu planéty. Od roku 1990 do roku 2005 sa emisie oxidu uhličitého zvýšili o 31 percent. Do roku 2008 tieto emisie prispeli k zvýšeniu otepľovania ožiarenia o 35 percent alebo k posunu energetickej bilancie Zeme smerom k otepľovaniu nad úroveň v roku 1990. Dekáda od roku 2000 do roku 2009 bola celosvetovo najteplejšou dekádou, ako uvádza správa USA o ochrane životného prostredia (Environmental Protection Agency).
Vyčerpanie zdrojov
Veľké uhlíkové stopy poškodzujú zdroje vo veľkom a malom rozsahu, od aktivít odlesňovania v krajine až po zvýšené využívanie klimatizácie jedným domom. Čím viac ľudí s veľkými uhlíkovými stopami využíva zdroje, tým viac sa zvyšujú skleníkové plyny a podnietia ďalšiu zmenu klímy. Agentúra na ochranu životného prostredia navrhuje, aby bolo potrebné zohľadniť rôzne dodávky energie a zachovať súčasné dodávky energie, aby sa dosiahla rovnováha medzi dopytom po energii. Zníženie emisií oxidu uhličitého v čo najväčšej miere a kompenzácia zostávajúcich emisií napríklad výsadbou stromov alebo podporou alternatívnych energetických úsilí pomôže znížiť negatívne účinky uhlíkových stôp.
